Grécky festival

Už dávno som o tomto chcela napísať, ale nejako sa mi to doteraz nepodarilo. Druhý septembrový víkend sa v Salt Lake City, ako každý rok, konal grécky festival. Trval štyri dni a boli to dni plné gréckeho jedla, kultúry a hlavne tanca.

Ďalšia Slovenka v Utahu !

Keď sme minulý týždeň šli oslavovať 78.narodeniny Christinej mamy do jednej skvelej gréckej reštaurácie, zažila som jedno veľmi príjemné prekvapenie. Stretla som jednu pani, ktorá je pôvodne Slovenka ! Jej celá rodina je z Oravy a jej rodičia emigrovali do USA v šesťdesiatych rokoch. Celá jej rodina žije v Chicagu - aj ona sa tam narodila. Po slovensky ale až tak nevie, síce to bol jej prvý jazyk, ale keďže vždy, keď na ňu rodičia hovoria po slovensky, ona odpovie po anglicky, lebo vraj je to ľahšie. Slovensky moc síce nevyzerá, skôr americky, ale aj tak to bola milá náhoda. No a tak sme si vymenili kontaktné informácie - tak sa možno počas môjho roku tu ešte stretneme a naučím ju po slovensky :)No a ešte je tu jedna ďalšia Slovenka - priateľka jedného Terryho ( host otec) kamaráta, s ktorým chodí na golf, tak dúfam, že sa mi podarí stretnúť aj s ňou !

Koncerty

Týždeň od 31.10. do 4.11. bol týždeň koncertov. Začalo to koncertom perkusií v stredu, pokračovalo naším koncertom - dychový orchester - a v piatok to vyvrcholilo sláčikovým koncertom. Sláčiky sú na Waterforde zrejme mimoriadne populárne a cool, lebo dokopy tam v celej Middle ( 6.-8. trieda) a Upper School ( 1.-4. na strednej) je vyše 150 ľudí. Náš koncert sa celkom vydaril, lenže predtým som mala outdoor - boli sme v zasnežených horách a mali sme workshopy o prvej pomoci - takže som bola dosť spotená a unavená, ale čo sa už dalo robiť, musela som to zvládnuť :) Hrali sme Amparito Roca, Exaltation a Sorcerer´s Apprentice. Dopadlo to celkom fajn, boli sme spokojní. Lenže oproti piatkovému koncertu to bolo nič ! Bolo to úplne skvelé. Katina hrá v Middle School String Orchestra, takže tam bola celá rodina (ako aj na mojom). Všetky zoskupenia - orchester 6.triedy, Middle a Upper School String Orchestra, Komorný orchester a aspoň tri rôzne sláčikové kvartetá hrali úplne úžasné, a to nikto nehral ľahké skladby. Mrs. Morris, dirigentka všetkých týchto sláčikových zoskupení je jednoducho skvelá muzikantka. Bol to naozaj krásny kultúrny zážitok.

Halloween !

Vždy som bola zvedavá, ako vyzerá americký Halloween. Američania to tu trochu moc prežívajú - že vraj tento sviatok zarába zo všetkých sviatkov najviac, teda hneď po Vianociach. Čo je dosť smutné, že je to už teraz také komerčné.Ale veď čo už. No a tak teda som s mojimi novými kamarátkami - spolužiačkami šla "trick-or-treating" - každá sme sa za niečo prezliekli a chodili sme po domoch a pýtali si sladkosti. A náhodou, bola to dosť sranda. Keď sa nám už nechcelo chodiť, nasadli sme do golfového autička a tak sme sa prevážali od domu k domu. A poviem vám, toľko sladkostí som asi v živote naraz nedostala - možno keď tak na Mikuláša. No ale my, keďže sme už na to "staré" sme nedostali ani zďaleka toľko ako Katina (host sestra) a jej kamoši a kamošky. A trošku som zmenila svoj pohľad na Halloween - áno, je to komerčné, ale aj tak je to sranda :D
Tu je jedna fotka s jednou s kamarátok - ja som hipisáčka, ona je Jack Sparrow. Najlepší kostým mala ale aj tak Jasmine - Twister šaty. No a dve sestry Indky (z trojičiek, ešte majú jedného brata) - jedna bola cigánka a jedna bola smrtka( bola dosť strašidelná !). No a posledná baba

bola duch.

Grécka Party - Horosparitha

Minulú sobotu sme sa my, spolu s desiatkami ďalších gréckych rodín vybrali na grécku párty v kostole v Salt Lake City - býva to dvakrát za rok, na jeseň a na jar. Hlavná myšlienka je vzdať poctu gréckej kultúre, padlým hrdinom v 400-ročnej vojne s Turkami, hudbe, tancu - hlavne z Kréty.
tu je zopár fotiek :

tancovali aj malé deti

ja a Katina (host sestra)

- keď sa tancuje, ľudia hádžu kopec bankoviek. nakoniec to ide kapele.

Christie (hosťovská mama ) a jej mama, Katinina "Yia-yia" (po grécky stará mama)

po oficiálnych tanečných vystúpeniach v kostýmoch už tancoval každý

a nakoniec som sa pridala aj ja. grécke tance vyzerajú jednoducho, prekladanie nohy cez nohu, vždy to začne pomaly, lenže vždy sa to rozbehne. takže ľahké vôbec nie sú. všetci, čo tancovali, boli Gréci, takže tance vedeli všetky - okrem mňa :) ale aspoň bola sranda :D

Dva mesiace v škole

Ani som sa nenazdala, a dva mesiace prešli ako voda. Trochu ma desí, ako rýchlo to zbehlo - neviem, či som tie dva mesiace prežila naplno. Ale snáď hej. Každopádne, snažila som sa.
Skúsim povedať niečo viac ku každému z predmetov a učiteľov :

US History - učiteľka je veľmi uvoľnená, mám ju dosť rada. Často vtipkuje, v triede je vždy otvorená diskusia, nikto sa nebojí nič opýtať či poznamenať, čo sa mi páči. Je dobrá v tom, že vie skvele prepojiť históriu so súčasnosťou. Píšeme eseje, veľa čítame, ale baví ma to. Učiteľka má adoptovanú malú, strašne zlatú černošku,

British literature - učiteľka je postaršia pani, ktorá má však mladého ducha. Rada vtipkuje, niekedy aj na neslušnejšiu nôtu :) Podarilo sa jej v každom z nás ( alebo aspoň vo väčšine)prebudiť nadšenie k Shakespearovi.

Pre-Calc A - naša pani učiteľka je veľmi milá, podľa mňa skvele učí, takže matika nie je až taká nuda ako väčšinou. Stále je to občas ťažké, keďže Američania majú matiku úplne inak, ale myslím, že konečne chápem veci, ktoré som nepochopila minulý rok alebo v triede pána učiteľa, ktorý šiel aspoň dvakrát tak rýchlo ako ona, a mal o niečo horší spôsob učenia.

AP French - jeden z najlepších predmetov, zároveň jedna z najlepších učiteliek (možno aj preto, že je rodená Francúzka - Európanka, rovnako ako ja) . Máme skvelú triedu, robíme super veci ( aktuálne francúzske články, francúzska literatúra, francúzske filmy, francúzske reportáže). A popritom sa učíme aj gramatiku.

AP Biology - rozhodla som sa mať tento predmet absolvovala/neabsolvovala namiesto na známky, aby to bolo pre mňa ľahšie. Robíme veľa labákov. Učiteľ je skvelý v tom, že je vždy ochotný pomôcť a je vidno, že ho biológia strašne baví. Stále je to dosť ťažké ( a že vraj to bude ešte ťažšie), ale už celkom prichádzam na spôsob, akým sa na tieto hodiny pripravovať.

Photography - Darkroom - učiteľ je taký kľudný milý, vysokánsky pán s dlhým blonďavým copom. Vymýšľa skvelé zadania a projekty. Tento predmet ma strašne baví.

Woodwind symphony - akurát sme mali koncert, ktorý dopadol celkom fajn. Učiteľ je fajn chlapík, je vidieť, že hudba je veľká časť jeho života.

Outdoor - ako som už písala, bezkonkurenčne najlepší predmet. Skvelí ľudia, učitelia, nádherná príroda, sranda.

Školský rok je tu rozdelený na trimestre - jesenný, zimný a jarný. Ten jesenný sa už pomaly chýli ku koncu. Uvedomujem si, aké mám šťastie, že som dostala toto štipendium, je to úžasná škola plná skvelých ľudí. Už som si tu našla "svojich" ľudí. Trochu mi ale vadí, že veľa ľudí ma pozdraví slovami : "Hey, how are you doing ?" ("Ahoj, ako sa máš?"), nečakajúc na odpoveď, prípadne čakajúc na stále rovnakú odpoveď : "Good.What about you ?" ("Dobre, a čo ty?"). Ale to už je tak trochu americká mentalita a ja s tým nič nenarobím. Tiež mi chýbajú školské obedy na Lewisovi (polievka + druhé jedlo) a desiaty. Tu je veľmi krátky čas medzi hodinami, takže moc nestíham sa najesť, väčšinou prestávku strávim presunom na ďalšiu hodinu. A obedy sú tu buď šaláty, sendviče, ovocie alebo fastfood, z čoho sa moc nenajem, a ak si kúpim viac menších jedál, je to hrozne drahé. Ale zvykám si :)

Čo sa týka hosťovskej rodiny, myslím, že som si tam už úplne zvykla. Samozrejme mi chýba moja rodina, naše zvyky a jedlá, ale aj toto je dosť fajn. Cítim sa tu takmer ako doma. Onedlho budem meniť rodiny, takže sa aj trochu bojím, aj sa teším, aj som zvedavá.Veď uvidíme :)

Oktoberfest & Snowbird

Labor Day Weekend, alebo víkend Dňa práce, je čas, kedy veľa rodín vycestuje niekam preč z domu, aby si užili nejaký čas spolu ( v prípade našej školy predtým, než začne škola - niektoré štátne školy začínajú už 21.augusta)v teple posledných slnečných letných dní.Taktiež aj moja hosťovská rodina má takýto zvyk. Vždy chodia na to isté miesto - Snowbird, čo je turistický komplex, ktorý funguje aj v lete, aj v zime. V zime sa tam lyžuje, v lete je to tam plné atrakcií ako napríklad bobová dráha, rodeo, zip line ( "lanovka" z vysokého stĺpu dole), trampolína... No a prvý septembrový víkend je tam Oktoberfest - americká verzia nemeckého festivalu jedla a hlavne piva. Tu sa to koná vždy v septembri, lebo v októbri je už väčšinou zima. Ako som zistila, Oktoberfest je zvykom vo viacerých štátoch USA, čo je celkom super :) Podáva sa tam veľa piva ( samozrejme, hranica 21 rokov je veľmi prísne strážená), nemeckého jedla ako Bratwurst, Sauerkrat a podobne. Takže sme tu strávili dva dni plné času stráveného spolu ( napríklad hraním spoločenských hier - hlavne úžasná hra Mexican Train), pozeraním sa na nemecké hudobné zoskupenia, jedla, krásnych hôr( Terry a ja sme sa dokonca pripojili k jednej skupine, ktorá organizuje v Snowbird-e pravidelné túry). Bol to veľmi fajn relax pred školou.

Outdoor

Outdoor je bezkonkurenčne najlepší predmet, aký tu teraz na Waterforde mám. Nielen tým, že dvaja učitelia, ktorí ho učia, sú super a tým, že raz za týždeň chodievame do prírody ( či už na túru, liezť po skalách či iné), ale aj tým, že sú tam úplne úžasní ľudia. Nepreháňam. Na rozdiel od ostatných predmetov sú tieto decká oveľa uvoľnenejšie a prirodzenejšie. Tiež si tam navzájom každý s každým pomáha, čo možno znie ako klišé, ale je to naozaj pravda. Takže zatiaľ sme stihli dve túry, niekoľko lezení a raz sme sa učili ( v zasnežených horách), ako pomôcť ľuďom, ktorí sú podchladení, ako preniesť niekoho na bezpečnejšie miesto, keď je zranený, ako ošetriť zlomeninu a podobne. Som veľmi rada, že môžem mať tento predmet a že som dala na slová svojej host rodiny( ďalší ASSIST štipendista Jack zo Šanghaju v Číne tiež chcel outdoor,a spolu s host mamou sa o to snažili silou-mocou, ale už to bolo úplne plné). Nielenže mám možnosť vidieť, vnímať a byť súčasťou nádhernej utahskej prírody - hlavne krásnych hôr - , ale aj som tam našla zopár skvelých priateľov.
Pripájám zopár fotiek, aby ste aj vy mohli vidieť, ako to tu teda v prírode vyzerá a čo vlastne na tomto predmete robíme.

Kúsok Slovenska v Utahu

Jedného dňa sme sa môj host otec Terry a ja rozhodli, že prinesieme trochu inovácie do ich grécko-americkej kuchyne. Už keď som sa v auguste stala na chvíľu členom ich rodiny, Terry vyhľadal na internete zopár slovenských receptov - zemiakové placky, slovenský chlieb, parené buchty a podobne. Keďže veľa zo slovenských národných jedál - ako napríklad bryndzové halušky - sú celkom náročné na prípravu ( a taktiež sa v USA celkom ťažko zháňa bryndza :D ), rozhodla som ja. Že spravíme makové šúľance - čo je, mimochodom, moje najobľúbenejšie slovenské jedlo. A tak Terry uvaril zemiaky a urobil z nich kašu. Potom sme vyrobili cesto, ja som ho rukami vymiesila tak, ako mi to kedysi babička ukazovala, no a potom som začala z neho tvarovať mnoho šúľancov. Hodili sme ich do vriacej vody a o chvíľu boli hotové. Pridali sme mak ( ktorý sme zabudli pomlieť, ale uvedomila som si to, až keď už bolo neskoro, ale aj bez toho to bolo skvelé), roztopené maslo a cukor a pravdepodobne prvé makové šúľance uvarené v Utahu boli na svete :)

Všetkým to veľmi chutilo, dokonca to prišli ochutnať aj traja súrodenci od susedov, z ktorých jedna je veľmi dobrá kamarátka mojej hosťovskej sestry Katiny :)