Niekedy sa pozerám na ostatných ľudí a rozmýšľam, či aj ja raz budem taká ako oni. Taká vyrovnaná, spokojná so svojím životom a prácou, ktorá ma napĺňa, za všetko vďačná, nesebecká, pokorná, s pevnou vôľou, múdra, s hlavou plnou vedomostí z rôznych oblastí, s veľa rozvitými a rozvíjajúcimi sa zručnosťami a talentami, istá vo všetkom, čo robím a pocitmi, ktoré vnímam a cítim. Či si ma šťastie nájde niekde po ceste životom.
Teraz sa vidím ako neisté, hanblivé dievča, ktoré so sebou nikdy nie je úplne spokojné a ktoré má plno možno naivných ideálov, tak trochu hlavu v oblakoch. Ktovie, čo zo mňa bude o pár rokov ? Neviem si na to odpovedať, a pritom to záleží hlavne na mne. Jasné, vplýva na mňa nespočetne veľa rôznych faktorov, medziným moja rodina, prostredie, komunita, médiá, ale všetko je nakoniec aj tak na mojich pleciach. Je na mne, ako naložím so svojím životom. Som zodpovedná za to, ako dopadnem.
No každá minca má dve strany, a preto sa vďaka tomuto zisteniu cítim dvojako, aj som rada, že vlastne môj život záleží hlavne odo mňa, ale tieň na túto skutočnosť vrhajú pochybnosti, či to zvládnem, či náhodou neurobím v živote nejaké nesprávne rozhodnutie, ktoré môj život veľmi ovplyvní, a ktoré budem potom celý zvyšok života ľutovať.
Je to zvláštne si to takto zrazu uvedomiť. Mám pocit, že takéto zistenia vždy prichádzajú náhodou.Veľa vecí sú vlastne len náhodou. Dúfam však, že môj život náhodou nie je, a ani nebude.
"...What the hell am I doing here ?"
"I wish I was special ..."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára