V poslednom čase sa snažím užívať si svoj život, ako sa to len dá. Chcem využiť svoj čas naplno, zmysluplne. To je akosi moja predstava šťastia. Stále niečo robiť. Furt byť na nejakom festivale, koncerte, filmovom premietaní, workshope, na flaute, francúžštine, na brigáde, prípadne s kamarátmi v Saigone či Coffee&Co.
No zistila som, že by bolo treba trošíčku pribrzdiť.Totižto takýto preplnený rozvrh zvládam len vtedy, keď si presne naplánujem čas ( a aj to dodržím), čo sa stane zriedka, a za následok to má, že chodím spať päť nocí za sebou o jednej nadránom a potom chodím ako zombie s opuchnutými lesknúcimi sa očami s modrastými kruhami pod nimi.Čiže som si prikázala aj občasný úplný relax, napríklad s knihou, ktorú sa po viacročnej prestávke snažím znova zahrnúť do svojho života. Keďže som perfekcionista, mám trošku panický strach z nevyužitého času, vždy keď som napríklad dlhšie a zbytočne na nejakej sociálnej sieti, mám zo seba zlý pocit, že som práve premárnila zopár hodín zo svojho života. Uznávam, občas to preháňam. Niekedy treba robiť aj niečo bez hlbšieho zmyslu.
Uvedomujem si, že šťastie sa nedá dosiahnuť tým, že som neustále v pohybe, ale rovnováhou medzi prácou, zábavou a oddychom. Ale aj tak vždy radšej pôjdem na filmový festival ako poobedie premárniť leňošením, to som jednoducho ja :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára