Sneží !

Občas ma ukľudňuje pozerať sa von oknom, ako sneží alebo prší. Teraz to práve robím. Je mi nepríjemne zima, popíjam horký horúci čaj a v ušiach počujem Joy Division.Vidím tmavé siluety okoloidúcich, brodiacich sa v pár centimetroch snehu. Všade je tma ako v rohu, pritom ešte nie je tak neskoro.Pozerám na svietiacu pouličnú lampu, podľa ktorej naisto viem, že naozaj sneží. Je to krásny pohľad. Rozmýšľam nad tým, že už je zase deväť a ja som znovu premárnila nedeľu, ako sa len dalo. Tvárim sa, ako toho strašne veľa robím, že nemám na nič nedôležité čas, a pritom klamem samu seba. Nehanebne mrhám vzácnym časom. A neustále nestíham.V hlave mi víria myšlienky na to, koľko toho ešte musím stihnúť a prajem si, aby bolo znova nedeľa ráno. Je táto náhla nálada pod psa spôsobená depresívnymi tónmi melancholického hlasu Iana Curtisa ? Obávam sa, že nie. Ale aj tak v nádeji prepínam na niečo veselšie.. Čo tak Vampire Weekend ?

Je mi sveta žiť !

V poslednom čase sa snažím užívať si svoj život, ako sa to len dá. Chcem využiť svoj čas naplno, zmysluplne. To je akosi moja predstava šťastia. Stále niečo robiť. Furt byť na nejakom  festivale, koncerte, filmovom premietaní, workshope, na flaute, francúžštine, na brigáde, prípadne s kamarátmi v Saigone či Coffee&Co.

No zistila som, že by bolo treba trošíčku pribrzdiť.Totižto takýto preplnený rozvrh zvládam len vtedy, keď si presne naplánujem čas ( a aj to dodržím), čo sa stane zriedka, a za následok to má, že chodím spať päť nocí za sebou o jednej nadránom a potom chodím ako zombie s opuchnutými lesknúcimi sa očami s modrastými kruhami pod nimi.Čiže som si prikázala aj občasný úplný relax, napríklad s knihou, ktorú sa po viacročnej prestávke snažím znova zahrnúť do svojho života. Keďže som perfekcionista, mám trošku panický strach z nevyužitého času, vždy keď som napríklad dlhšie a zbytočne na nejakej sociálnej sieti, mám zo seba zlý pocit, že som práve premárnila zopár hodín zo svojho života. Uznávam, občas to preháňam. Niekedy treba robiť aj niečo bez hlbšieho zmyslu.

Uvedomujem si, že šťastie sa nedá dosiahnuť tým, že som neustále v pohybe, ale rovnováhou medzi prácou, zábavou a oddychom. Ale aj tak vždy radšej pôjdem na filmový festival ako poobedie premárniť leňošením, to som jednoducho ja :-)

...nuž pre začiatok nejaké moje fotky, odfotené mojim drahým starým foťáčikom, s ktorým fotil ešte môj dedko ....

Nový začiatok

...takže z ničoho nič som sa rozhodla, že si založím blog. Samozrejme ma k tomu inšpirovalo niekoľko vecí. Ale už dlho som nad tým rozmýšľala. Publikovať svoje myšlienky, prezentovať svoje názory internetovej verejnosti ? Doteraz som si takéto svoje myšlienkové pochody písala len do svojho notesa, ktorý som využívala multifunkčne, raz to bol denník, raz priestor na "vypísanie" zo zlej nálady, raz na kresby a dokonca párkrát poslúžil aj ako papier na vytrhnutie. Tento blog bude iný. Budem tu písať svoje myšlienky, nápady, názory, úvahy, inšpirácie, ukazovať svetu svoje fotky, budem tu zdieľať svoje obľúbené videá či rôzne stránky, ktoré ma zaujali. Sama som zvedavá, čo z toho vlastne vyjde...

...a teraz niečo z toho, čo práve počúvam. Nedávno sa mi zapáčil Amon Tobin, brazílsky hudobník, DJ a producent elektronickej hudby. Jeho hudba je originálna, zaujímavá a inšpirujúca. Nech sa páči tuto ...