nedeľa 15. januára 2012

2012 !

Už som sa dlho neozvala, takže teraz namiesto písania o rôznych veciach oddelene napíšem taký stručnejší update :)

Prvý trimester v škole nám skončilo pár dní pred Thanksgiving - mali sme "Final Exams" zo všetkých piatich akademický predmetov, teda v mojom prípade biológia, matika, angličtina, francúzština a história. Tu to majú vymyslené tak, že "finals" sú 5 dní, každý deň jedna skúška z jedného predmetu, takže prídeš ráno do školy na asi dve hodiny a potom môžeš ísť domov, oddýchnuť si a učiť sa na ďalší test. Celkom sa mi tento systém páči.

Thanksgiving, po slovensky Deň vďakyvzdania, je čisto americký sviatok, ktorý má byť (ako názov naznačuje)o vzdávaní vďaky za rodinu, priateľov a všetko možné, mne to ale dosť prišlo ako oslava jedla. Samozrejme, celá rodina sa stretne, ale je to dosť aj o tom jedle. Ktoré, inak, nie je až také fenomenálne, ako si všetci Američania zrejme myslia. Moriak, zemiaková kaša, omáčka plus veľa rôznych koláčov- to je v podstate ono. Našťastie som mala tú možnosť stráviť Thanksgiving "po grécky", keďže moja vtedajšia hosťovská rodina sú Gréci, a tak som sa stretla s celou ich rodinou, teda dokopy asi 30-40 ľudí, ale čo bolo na tom to najlepšie - bolo tam veľa skvelého gréckeho jedla ! Takže takto som zažila môj prvý a možno aj posledný americký Deň vďakyvzdania.

Deň po tomto sviatku som menila host rodiny. Moja nová rodina - Snuffers - je úplne iná ako tá predošlá. Hlavný rozdiel je v počte detí - Tatumovci mali len Katinu, zatiaľčo Snufferovci majú rovno päť detí : štyri sestry, Carson (10), Regan (14), Lindsay (16) a Kylee(18) a jedného syna - Christian (19), a potom otec, Denver, má ešte štyri ďalšie už dávno dospelé deti z prvého manželstva. Ďalši rozdiel : náboženstvo. Tatumovci sú Greek Orthodox, no a Snuffers sú Mormóni ( ako aj, napokon, 60 % Utahu). Keď som si ešte pred odchodom do Ameriky pozerala na Google Earth, ako vyzerá Sandy, predmestie Salt Lake City, kde teraz bývam, dosť ma vystrašilo, že na každom kroku bol kostol The Church of the Latter-Day Saints, čiže Mormónov, a je to naozaj tak - sú všade :D . Ale teraz som rada, že mám možnosť byť v takejto rodine - myslím, že som teraz tolerantnejším človekom. Aj keď neverím veľa veciam, v ktoré oni áno, a nepáči sa mi, že si myslia, že sú jediná správna cirkev a všetky ostatné náboženstvá sa tým pádom mýlia a teda ich treba prekonvertovať, rešpektujem ich vieru. Našťastie Snuffers sú "liberálni" Mormóni, ak sa to tak vôbec dá nazvať, nenútia svojho syna ani dcéry ísť na misiu, a ani nenútia do ničoho mňa, rešpektujú moju vieru. Osobne si myslím, že každé náboženstvo má "niečo do seba" a má v sebe kus pravdy. Takže sa mi u nich dosť páči - sú veľmi uvoľnení, vždy je tu veľa ľudí, tým pádom je tu vždy čo robiť, nikdy sa nenudím :)

Vianoce v Amerike boli, úprimne povedaná, časť môjho pobytu v USA, ktorého som sa celkom bála. Že vraj vianočné sviatky sú pre medzinárodných študentov vždy tým najťažším obdobím. Ale u mňa to prekvapivo tak nebolo. Celkom som si Vianoce užila, strávila som ich akoby s obidvoma host rodinami - 24. vianočná večera so Snufferovcami a celou ich rodinou ( tu som im ukázala kúsok slovenských vianočných tradícií - rozpolenie jablka a ak vyjde hviezda, potom sa každému dá malý kúsok a znamená to, že rodina bude celý rok zdravá, no a vylúskne sa orech a každému sa dá kúsok tiež, a to znamená, že rodina zostane po celý rok pokope - veľmi sa im to páčilo, nikto netušil, že sa jablko dá tak prekrojiť, a boli radi, že som sa s nimi o túto tradíciu podelila ) a potom grécka vianočná párty s Tatumovcami, kde bolo asi 90 ľudí. 25. ranné otváranie darčekov u Snuffers a raňajkové waffle z nového wafflovača, potom otváranie darčekov s Tatums a skvelé vianočné raňajky, potom večera u sestry mojej host mamy, Stephanie, s celou ich rodinou. No a samozrejme štedrovečerný skype s mojou vlastnou rodinou. Dostala som dosť veľa skvelých darčekov, medzi nimi veľa oblečenia, niekoľko darčekových kárt do rôznych obchodov, elektronický fotorám, tenisky na bežanie, no ten asi najlepší - kvetované martensky. No a Silvester ? Ten bol taký pokojný, domácky. Síce som chcela ísť na silvestrovskú párty jednej kamarátky zo školy, ale býva príliš ďaleko, takže to nevyšlo. Ale až tak mi to vlastne nevadilo. Rodinne sme si spravili čokoládové fondue s ovocím, a potom sme s host sestrami pozerali New Moon a posledného Harryho Pottera. A polnoc sme ani nejako neoslavovali, len som si dala budík na polnoc na mobile, a zaželali sme si Šťastný Nový Rok 2012, a pokračovali sme v pozeraní Pottera. V niečom to bolo ako hocijaký iný deň. Celkom mi chýbala pyrotechnika, hlavne prskavky. Lenže v Utahu bola do minulého roku pyrotechnika zakázaná, no a moja rodina je aj dosť proti tomu, takže sa nič v tom zmysle nekonalo (nanešťastie). Nevadí.

V škole sa neudiali žiadne veľké zmeny, čo sa týka predmetov - zmenila som len orchester na jógu, ktorá je super ( ale stále hrám v orchestri, lebo potrebujú aj druhú flautu ). Myslím, že som si tu už úplne zvykla, na rodinu, školu, systém, učiteľov, ľudí, mentalitu, zvyky, jazyk... Konečne si to tu viacej užívam ako si zvykám. Takže sa teším, lebo táto druhá časť môjho pobytu by mala byť skvelá !

No a zopár fotiek :
vianočná večera 24.12., host sestra a sesternice

ráno 25., pred otváraním darčekov

boli sme sa rodinne pozrieť na "Christmas Lights" na Temple Square v centre Salt Lake City

grécka vianočná párty, s Katinou a jej bratrancom, sesternicou a jej priateľom

aj takto si moje host sestry radi krátia čas :)

a aj takto - tieto šaty vyrobili spoločnými silami host sestry Lindsay a Regan z novín a pásky

piatok 18. novembra 2011

Grécky festival

Už dávno som o tomto chcela napísať, ale nejako sa mi to doteraz nepodarilo. Druhý septembrový víkend sa v Salt Lake City, ako každý rok, konal grécky festival. Trval štyri dni a boli to dni plné gréckeho jedla, kultúry a hlavne tanca.












Ďalšia Slovenka v Utahu !

Keď sme minulý týždeň šli oslavovať 78.narodeniny Christinej mamy do jednej skvelej gréckej reštaurácie, zažila som jedno veľmi príjemné prekvapenie. Stretla som jednu pani, ktorá je pôvodne Slovenka ! Jej celá rodina je z Oravy a jej rodičia emigrovali do USA v šesťdesiatych rokoch. Celá jej rodina žije v Chicagu - aj ona sa tam narodila. Po slovensky ale až tak nevie, síce to bol jej prvý jazyk, ale keďže vždy, keď na ňu rodičia hovoria po slovensky, ona odpovie po anglicky, lebo vraj je to ľahšie. Slovensky moc síce nevyzerá, skôr americky, ale aj tak to bola milá náhoda. No a tak sme si vymenili kontaktné informácie - tak sa možno počas môjho roku tu ešte stretneme a naučím ju po slovensky :)No a ešte je tu jedna ďalšia Slovenka - priateľka jedného Terryho ( host otec) kamaráta, s ktorým chodí na golf, tak dúfam, že sa mi podarí stretnúť aj s ňou !

Koncerty

Týždeň od 31.10. do 4.11. bol týždeň koncertov. Začalo to koncertom perkusií v stredu, pokračovalo naším koncertom - dychový orchester - a v piatok to vyvrcholilo sláčikovým koncertom. Sláčiky sú na Waterforde zrejme mimoriadne populárne a cool, lebo dokopy tam v celej Middle ( 6.-8. trieda) a Upper School ( 1.-4. na strednej) je vyše 150 ľudí. Náš koncert sa celkom vydaril, lenže predtým som mala outdoor - boli sme v zasnežených horách a mali sme workshopy o prvej pomoci - takže som bola dosť spotená a unavená, ale čo sa už dalo robiť, musela som to zvládnuť :) Hrali sme Amparito Roca, Exaltation a Sorcerer´s Apprentice. Dopadlo to celkom fajn, boli sme spokojní. Lenže oproti piatkovému koncertu to bolo nič ! Bolo to úplne skvelé. Katina hrá v Middle School String Orchestra, takže tam bola celá rodina (ako aj na mojom). Všetky zoskupenia - orchester 6.triedy, Middle a Upper School String Orchestra, Komorný orchester a aspoň tri rôzne sláčikové kvartetá hrali úplne úžasné, a to nikto nehral ľahké skladby. Mrs. Morris, dirigentka všetkých týchto sláčikových zoskupení je jednoducho skvelá muzikantka. Bol to naozaj krásny kultúrny zážitok.



Halloween !

Vždy som bola zvedavá, ako vyzerá americký Halloween. Američania to tu trochu moc prežívajú - že vraj tento sviatok zarába zo všetkých sviatkov najviac, teda hneď po Vianociach. Čo je dosť smutné, že je to už teraz také komerčné.Ale veď čo už. No a tak teda som s mojimi novými kamarátkami - spolužiačkami šla "trick-or-treating" - každá sme sa za niečo prezliekli a chodili sme po domoch a pýtali si sladkosti. A náhodou, bola to dosť sranda. Keď sa nám už nechcelo chodiť, nasadli sme do golfového autička a tak sme sa prevážali od domu k domu. A poviem vám, toľko sladkostí som asi v živote naraz nedostala - možno keď tak na Mikuláša. No ale my, keďže sme už na to "staré" sme nedostali ani zďaleka toľko ako Katina (host sestra) a jej kamoši a kamošky. A trošku som zmenila svoj pohľad na Halloween - áno, je to komerčné, ale aj tak je to sranda :D
Tu je jedna fotka s jednou s kamarátok - ja som hipisáčka, ona je Jack Sparrow. Najlepší kostým mala ale aj tak Jasmine - Twister šaty. No a dve sestry Indky (z trojičiek, ešte majú jedného brata) - jedna bola cigánka a jedna bola smrtka( bola dosť strašidelná !). No a posledná baba

bola duch.

Grécka Party - Horosparitha

Minulú sobotu sme sa my, spolu s desiatkami ďalších gréckych rodín vybrali na grécku párty v kostole v Salt Lake City - býva to dvakrát za rok, na jeseň a na jar. Hlavná myšlienka je vzdať poctu gréckej kultúre, padlým hrdinom v 400-ročnej vojne s Turkami, hudbe, tancu - hlavne z Kréty.
tu je zopár fotiek :




tancovali aj malé deti

ja a Katina (host sestra)

- keď sa tancuje, ľudia hádžu kopec bankoviek. nakoniec to ide kapele.


Christie (hosťovská mama ) a jej mama, Katinina "Yia-yia" (po grécky stará mama)


po oficiálnych tanečných vystúpeniach v kostýmoch už tancoval každý




a nakoniec som sa pridala aj ja. grécke tance vyzerajú jednoducho, prekladanie nohy cez nohu, vždy to začne pomaly, lenže vždy sa to rozbehne. takže ľahké vôbec nie sú. všetci, čo tancovali, boli Gréci, takže tance vedeli všetky - okrem mňa :) ale aspoň bola sranda :D

nedeľa 6. novembra 2011

Dva mesiace v škole

Ani som sa nenazdala, a dva mesiace prešli ako voda. Trochu ma desí, ako rýchlo to zbehlo - neviem, či som tie dva mesiace prežila naplno. Ale snáď hej. Každopádne, snažila som sa.
Skúsim povedať niečo viac ku každému z predmetov a učiteľov :

US History - učiteľka je veľmi uvoľnená, mám ju dosť rada. Často vtipkuje, v triede je vždy otvorená diskusia, nikto sa nebojí nič opýtať či poznamenať, čo sa mi páči. Je dobrá v tom, že vie skvele prepojiť históriu so súčasnosťou. Píšeme eseje, veľa čítame, ale baví ma to. Učiteľka má adoptovanú malú, strašne zlatú černošku,

British literature - učiteľka je postaršia pani, ktorá má však mladého ducha. Rada vtipkuje, niekedy aj na neslušnejšiu nôtu :) Podarilo sa jej v každom z nás ( alebo aspoň vo väčšine)prebudiť nadšenie k Shakespearovi.

Pre-Calc A - naša pani učiteľka je veľmi milá, podľa mňa skvele učí, takže matika nie je až taká nuda ako väčšinou. Stále je to občas ťažké, keďže Američania majú matiku úplne inak, ale myslím, že konečne chápem veci, ktoré som nepochopila minulý rok alebo v triede pána učiteľa, ktorý šiel aspoň dvakrát tak rýchlo ako ona, a mal o niečo horší spôsob učenia.

AP French - jeden z najlepších predmetov, zároveň jedna z najlepších učiteliek (možno aj preto, že je rodená Francúzka - Európanka, rovnako ako ja) . Máme skvelú triedu, robíme super veci ( aktuálne francúzske články, francúzska literatúra, francúzske filmy, francúzske reportáže). A popritom sa učíme aj gramatiku.

AP Biology - rozhodla som sa mať tento predmet absolvovala/neabsolvovala namiesto na známky, aby to bolo pre mňa ľahšie. Robíme veľa labákov. Učiteľ je skvelý v tom, že je vždy ochotný pomôcť a je vidno, že ho biológia strašne baví. Stále je to dosť ťažké ( a že vraj to bude ešte ťažšie), ale už celkom prichádzam na spôsob, akým sa na tieto hodiny pripravovať.

Photography - Darkroom - učiteľ je taký kľudný milý, vysokánsky pán s dlhým blonďavým copom. Vymýšľa skvelé zadania a projekty. Tento predmet ma strašne baví.

Woodwind symphony - akurát sme mali koncert, ktorý dopadol celkom fajn. Učiteľ je fajn chlapík, je vidieť, že hudba je veľká časť jeho života.

Outdoor - ako som už písala, bezkonkurenčne najlepší predmet. Skvelí ľudia, učitelia, nádherná príroda, sranda.

Školský rok je tu rozdelený na trimestre - jesenný, zimný a jarný. Ten jesenný sa už pomaly chýli ku koncu. Uvedomujem si, aké mám šťastie, že som dostala toto štipendium, je to úžasná škola plná skvelých ľudí. Už som si tu našla "svojich" ľudí. Trochu mi ale vadí, že veľa ľudí ma pozdraví slovami : "Hey, how are you doing ?" ("Ahoj, ako sa máš?"), nečakajúc na odpoveď, prípadne čakajúc na stále rovnakú odpoveď : "Good.What about you ?" ("Dobre, a čo ty?"). Ale to už je tak trochu americká mentalita a ja s tým nič nenarobím. Tiež mi chýbajú školské obedy na Lewisovi (polievka + druhé jedlo) a desiaty. Tu je veľmi krátky čas medzi hodinami, takže moc nestíham sa najesť, väčšinou prestávku strávim presunom na ďalšiu hodinu. A obedy sú tu buď šaláty, sendviče, ovocie alebo fastfood, z čoho sa moc nenajem, a ak si kúpim viac menších jedál, je to hrozne drahé. Ale zvykám si :)

Čo sa týka hosťovskej rodiny, myslím, že som si tam už úplne zvykla. Samozrejme mi chýba moja rodina, naše zvyky a jedlá, ale aj toto je dosť fajn. Cítim sa tu takmer ako doma. Onedlho budem meniť rodiny, takže sa aj trochu bojím, aj sa teším, aj som zvedavá.Veď uvidíme :)